Árpád Duka-Zólyomi

Charta zálkadných práv EÚ

Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne prijatá v decembri 2000 v Nice Európskym parlamentom, Radou Európskej únie (t.j. všetkými národnými vládami členských štátov) a Európskou komisiou. Politický dosah charty spočíva v tom, že všetky orgány a členské štáty Európskej únie berú na zreteľ jej obsah pri prijímaní a používaní právnych predpisov, dokonca aj pri rokovaniach s tretími krajinami.

Návrh Charty základných práv bol vypracovaný Konventom pre základné práva únie, ktorý bol zvolaný za týmto účelom vôbec po prvý raz v politických a právnych dejinách integrácie. Konvent sa skladal z predstaviteľov národných parlamentov, Európskeho parlamentu, predstaviteľov vlád členských krajín a zodpovedného komisára Európskej komisie. Spolu so svojim zástupcami vypracovali nasledujúci návrh charty, ktorej hlavným cieľom je:

• venovať osobitnú pozornosť ochrane ľudskej dôstojnosti
• upresniť základné práva občanov únie
• vymedziť ideovú a právnu základňu Európskej únie
• urobiť z Európskej únie spoločenstvo hodnôt a práva
• vypracovať najmodernejšiu a prvú deklaráciu o základných právach v novom storočí
• zaručiť dodržiavanie základných práv všetkými inštitúciami únie

Na začiatku charty je preambula, ktorá popisuje jej podstatu a vymedzuje hlavné hodnoty a princípy, na ktorých sa zakladá celý proces európskej integrácie.

Kapitole VII, venovanej všeobecným ustanoveniam, ktoré sa týkajú rozsahu právnych záruk, pôsobnosti a úrovne ochrany ako aj zákazu zneužitia práva, predchádza šesť kapitol o dôstojnosti, slobodách, rovnosti, solidarite, občianstve a spravodlivosti.

Úloha Poslaneckého klubu EĽS-ED

Poslanecký klub EĽS-ED mohol ovplyvňovať práce na ústave vďaka koordinovanému vedeniu svojho klubu v Európskom parlamente a jednotnému vystupovaniu delegácie v Konvente.

Poslanecký klub EĽS-ED predložil vlastné dokumenty o preambule a ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach. Hoci konečná podoba vznikla na základe kompromisu, vplyv EĽS-ED bol rozhodujúci.

Odkaz na spoločné hodnoty a užšie ponímanú úniu je priamym prínosom EĽS-ED. Zmienka o rešpektovaní rozmanitosti a národnej identity členských štátov na všetkých národných, regionálnych a miestnych úrovniach, je takisto výsledkom návrhov Poslaneckého klubu EĽS-ED, ako aj znenie odseku 2 preambuly, v ktorom je odkaz na duchovné a morálne dedičstvo Európskej únie. Vďaka naliehaniu Klubu EĽS-ED v Európskom parlamente sa táto zmienka stala predmetom širokej diskusie, výsledkom ktorej bolo prijatie konečného znenia, uspokojivého pre všetky strany.

Práva obsiahnuté v KAPITOLE I, ako dôstojnosť, právo na život, osobná integrita, zákaz mučenia a otroctva sa stali predmetom najširšieho konsenzu na všetkých úrovniach Európskej únie.

V prípade článku venovanom “právam na osobnú integritu”, Konvent nechcel prijať návrh Poslaneckého klubu EĽS-ED, ktorý žiadal rozšíriť zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí aj na klonovanie pre liečebné účely. Stupeň ochrany osobnej integrity ale zostáva naďalej veľmi vysoký, nakoľko zakaždým sa vyžaduje slobodný a jasný súhlas príslušnej osoby, pričom je potrebné striktne dodržiavať právny rámec, ktorý môže ísť aj nad minimálny rámec stanovený chartou. Tento význam podčiarkuje aj skutočnosť, že bol potvrdený zákaz eugenických pokusov a všetkých ziskových činností, ktorých predmetom by bolo ľudské telo alebo jeho časti, čo je podstatné pre ochranu osobnej integrity.

KAPITOLA II v tejto charte sa vzťahuje na práva a vychádza zo spoločných ústavných tradícií členských štátov. Kladie sa tu osobitný dôraz na rodinu a na právo uzavrieť manželstvo v rámci základných slobôd. Pri vymedzení týchto slobôd bola práca Poslaneckého klubu EĽS-ED takisto smerodajná. Môžeme napríklad uviesť článok 11 bod 2, týkajúci sa rešpektovania slobody vyjadrovania, informácií a pluralizmu, článok 13 týkajúci sa akademických slobôd, článok 14 bod 3 o práve na vzdelanie a zakladanie vzdelávacích inštitúcií ako aj práve rodičov zabezpečiť vyučovanie a vzdelanie svojich detí.

Takisto je potrebné spomenúť článok 15 o práve na prácu a výkon slobodne zvoleného povolania, ale najmä článok 16 uznávajúci slobodu podnikania, ktorý vyvolal veľmi protikladné reakcie a ktorý bolo možné ponechať v texte charty len vďaka neoblomnému postoju a dobrým vyjednávacím schopnostiam Poslanecký klub EĽS-ED.

Okrem toho bola konečná podoba znenia článku o práve na majetok prispôsobená požiadavkám Poslaneckého klubu EĽS-ED , pokiaľ ide o ” spravodlivú náhradu za jej stratu majetku, v prípade jeho vyvlastnenia vo verejnom záujme.”

Napokon je potrebné podčiarknuť, že článok 10 bod 2, ktorý sa týka uznania výhrady svedomia, bol vsunutý na naliehavú žiadosť delegácie Európskeho parlamentu. V záujme lepšieho prispôsobenia sa súčasným zneniam, bol upravený článok o práve na ochranu osobných údajov, ako jednej z nedotknuteľných slobôd jednotlivca.

Takisto v KAPITOLE III venovanej ROVNOSTI, boli na žiadosť našej skupiny doplnené zmienky o zákaze akejkoľvek diskriminácie menšín a o uznávaní kultúrnych, náboženských a jazykových rozdielov. Ženské predstaviteľky EĽS osobitne žiadali vsunúť do textu zmienku o rovnoprávnom postavení mužov a žien ako aj o právach dieťaťa a integrácii postihnutých osôb.

KAPITOLA IV bola pre delegáciu EĽS-ED taká dôležitá že predložila Predsedníctvu vlastný návrh znenia, ktorého obsahom mali byť tieto práva a hlavné princípy sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života. Väčšina požiadaviek bola zapracovaná do súčasnej podoby znenia. Ide o znenie článkov týkajúcich sa práva pracujúcich na informácie, na kolektívne vyjednávanie a opatrenia a na ochranu v prípade neoprávneného prepustenia, ktoré v určitých prípadoch korigujú a/alebo zmierňujú radikálne a miestami príliš prehnané “sociálne” požiadavky.

Klub zohral významnú úlohu aj pri formulovaní znenia o pracovných podmienkach mladých, o zosúladení manželského a pracovného života a článkov o ochrane životného prostredia a ochrane spotrebiteľa.

Na základe požiadavky francúzskej delegácie bol vsunutý pojem “služby všeobecného ekonomického záujmu”.

V súvislosti s prijatím charty a uznesením Európskeho parlamentu o výročnej správe Rady o ľudských právach v únii za rok 2000 náš Klub navrhol, aby bola v záujme lepšieho rešpektovania ľudských práv v Unii charta používaná ako pracovný nástroj, a aby na jej základe bola vypracovaná odkazová tabuľka, v ktorej by boli uvedené analýzy dodržiavania jednotlivých práv podľa krajín. Takisto bol predložený návrh, aby boli Európskej únii vo všeobecnosti a Európskemu parlamentu osobitne poskytnuté prostriedky na realizáciu tejto úlohy.

Pod týmito prostriedkami sa rozumejú:

• vytvorenie administratívnej jednotky v Európskom parlamente, ktorej osobitnou úlohou by bolo dohliadať na dodržiavanie základných práv v krajinách únie a pomáhať spravodajcovi pri vypracovaní výročnej správy,
• práca skupiny právnikov, ktorí by vypracovali a viedli evidenciu potrebných údajov v každej členskej krajine únie,
• vytvorenie databázy v spolupráci so zodpovednými inštitúciami členských štátov a nevládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti základných práv.

Poslanecký klub EĽS-ED JE ZA ZÁVÄZNÚ CHARTU

Poslanecký klub EĽS-ED sa už od slávnostného prijatia Charty základných práv v decembri 2000 snažil robiť všetko preto, aby charta nadobudla záväznú platnosť, a aby bola vsunutá do Zmluvy v podobe preambuly.

Táto snaha bola opätovne zdôraznená počas rokovaní Konventu v roku 2003, kde EĽS od začiatku podporovala stanovisko, aby sa charta stala neoddeliteľnou a právne záväznou súčasťou ústavy. Z toho dôvodu sa text charty uvádza aj v II. časti konečného znenia ústavy, podporovaného našou skupinou.

Európa bez bariér

Zdravotne postihnutí ľudia patria nepochybne do jednej z najviac diskriminovaných skupín našej spoločnosti a v každodennom živote narážajú na mnohé prekážky, ktoré bránia ich zapojeniu sa do všetkých oblastí spoločenského života. Dôležitými prvkami produktívnej sociálnej politiky sú cielená rehabilitácia, pracovná a sociálna integrácia, ktoré bránia negatívnemu vývoju v sociálnej oblasti a udržujú najnižšiu možnú mieru obmedzení zdravotne postihnutých osôb, čím prispievajú k obohateniu spoločnosti. Ľudia so zdravotným postihnutím sa snažia o začlenenie do spoločnosti a chcú sa stať jej rovnoprávnou súčasťou. Je preto dôležité, aby neboli vylúčení zo spoločnosti ale naopak aby boli jej centrom. Sú predsa súčasťou sveta práce a spoločnosti. Medzičasom sa medicínsky orientovaný prístup k zdravotne postihnutým vyvinul na sociálny, ktorý sa sústreďuje na odhalenie a odstránenie jednotlivých prekážok v rámci rovnosti príležitostí a plnej účasti týchto občanov v každej oblasti života.

Do kategórie postihnutých patrí každý, kto z dôvodu postoja spoločnosti , predsudkov a prekážok nemá rovnakú príležitosť v živote ako ostatní . Preto existujú viaceré kategórie a druhy postihnutia, ktoré spolu tvoria heterogénnu skupinu ľudí s motorickými, zrakovými, sluchovými, mentálnymi/kognitívnymi a psychickými postihnutiami. Prekážky, s ktorými sú títo ľudia konfrontovaní v spoločnosti, sú rôzne. Nezávisia len od druhu postihnutia, ale aj od veku a pohlavia, geografického pôvodu a iných faktorov. Existujú odhady, podľa ktorých približne 10% obyvateľov Európskej únie, t.j. približne 38 mil. ľudí (alebo 45 mil. v 25 štátoch rozšírenej Európskej únie) musíme považovať za postihnutých.

Poslanecký klub EĽS-ED si uvedomuje, že aj napriek dosiahnutiu určitého pokroku v tejto oblasti, a vzhľadom na to, že Európske spoločenstvo nie je priamo zodpovedné za túto oblasť, zostáva ešte veľa práce pre dosiahnutie cieľa neobmedzenej účasti zdravotne postihnutých ľudí na verejnom živote a uplatňovania ich práv na princípe rovnoprávnosti. Pre dosiahnutie cieľa rovnoprávnosti príležitostí sa Európska ľudová strana (EĽS) snaží presadiť zmenu základných princípov sociálnej politiky týkajúcej sa ľudí s postihnutím: východiskovým bodom sú zdravotne postihnutí ľudia ako jednotlivci so svojimi právami, a nie posudzovanie veci z hľadiska sociálnej starostlivosti, ktoré v prevažnej miere charakterizuje sociálnu politiku v oblasti ľudí s postihnutím. Predošlé názory, ktoré boli vo veľkej miere založené na súcite a bezmocnosti postihnutých ľudí, pre nás už nie sú aktuálne. Zdravotne postihnutí občania musia mať zaručené rovnaké príležitosti a prístup ku všetkým spoločenským zdrojom, k integrovaným formám vzdelávania, novým technológiám, zdravotníckym a sociálnym službám, športovým aktivitám a aktivitám v oblasti využívania voľného času, spotrebnému tovaru a službám.

Snahy o otvorenie trhu práce so stanoveným cieľom, aby sa Európska únia dostala na prvé miesto na svete v oblasti konkurencieschopnosti a dynamickosti hospodárskeho priestoru založeného na znalostiach, musia priniesť prospech aj zdravotne postihnutým občanom. Európsky model spoločnosti môže byť modernizovaný len vtedy, keď budeme investovať do ľudských zdrojov a účinne potláčať sociálne vylúčenie týchto ľudí zo spoločnosti. Preto nesmie byť postihnutý človek chápaný ako problém, ale ako pozitívny prínos pre trh práce, ako aj v rámci sociálnej zodpovednosti firiem.

Chceme dosiahnuť to,

• aby zdravotne postihnutý človek nebol chápaný ako objekt dobročinnosti, ale ako plnoprávny člen spoločnosti, ako aj nezávislý občan a spotrebiteľ,
• aby postihnutý človek nebol občanom, ktorého nie je možné zamestnať, ale aby boli odstránené prekážky pri jeho zamestnávaní,
• aby mal vytvorené prostredie, ktoré by mu bolo oporou, a ktoré by bolo schopné prispôsobiť sa mu tak, aby sa mohol zúčastňovať na živote v spoločnosti a integrovať sa do všetkých oblastí života,
• aby zdravotne postihnutí ľudia mali v pracovnom živote nielen rovnaké práva ako ostatní bez postihnutia, ale aj podporu zo strany zamestnávateľa,
• aby bolo možné v čo najširšom rozsahu vymáhať práva zdravotne postihnutých občanov súdnou cestou,
• aby sa mohli organizácie zdravotne postihnutých ľudí a tie, ktoré ich zastupujú, zapojiť do procesu prípravy a presadzovania legislatívnych zmien,
• aby boli podniky a firmy motivované zamestnávať ľudí s postihnutím,
• aby boli v rámci sociálneho dialógu na úrovni podnikov a firiem zastúpené aj záujmy zdravotne postihnutých pracovníkov,
• aby bola zaručená komplexná ochrana základných ľudských práv zdravotne postihnutých občanov;
• aby ostatní občania rešpektovali rôznorodosť tejto skupiny občanov a rôzne druhy ich postihnutí.

Poslanecký klub EĽS-ED sa preto zasadzuje o to,

• aby boli vyrovnané zásadné rozdiely medzi legislatívnymi normami v jednotlivých štátoch,
• že musí byť zaručené:

a) právo na dôstojný život :

• ochranou pred ponižujúcim a neľudským zaobchádzaním a pred umiestnením do ústavu;

b) získanie zamestnania prostredníctvom:

• podpory integrácie postihnutých ľudí v oblasti ich zamestnávania a odborného vzdelávania,
• odstránenia všetkých legislatívnych a administratívnych prekážok zabraňujúcim zamestnať osobu so zdravotným postihnutím,
• zákazu akejkoľvek diskriminácie pri zamestnávaní, manažérskych praktikách a návrhoch na povýšenie vrátane odmietnutia pridelenia primeraného pracovného priestoru (prispôsobovanie);
• práva zdravotne postihnutého pracovníka na rovnakú mzdu za rovnakú, alebo rovnocennú prácu;

c) právo prístupu k vzdelávaciemu procesu a odbornému vzdelaniu, a to:

• právo na rovnocenné vzdelanie, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, nezávislosti a uplatneniu dospelých postihnutých ľudí a zdravotne postihnutých detí v spoločnosti;
• právo na rovnoprávny prístup k celej škále zložiek terciárneho vzdelávania vrátane odborného vzdelávania;

d) právo na integráciu, a to prostredníctvom:

• zníženia počtu a postupného odstránenia prekážok pri vstupe do budov a inštitúcií, ako aj verejných hromadných dopravných prostriedkov,
• práva na nezávislý a dôstojný život v spoločnosti namiesto života v ústave, s právom na primerané bezbariérové bývanie alebo bývanie s opatrovateľskou službou, prípadne iné druhy pomoci pre uľahčenie nezávislého života,
• práva na technické pomôcky a zariadenia, ktoré sú potrebné pre zvýšenie úrovne nezávislosti ľudí so zdravotným postihnutím,
• nediskriminujúceho prístupu k tovarom a službám;

e) právo na ochranu zdravia:

• právo na rovnoprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
• právo na osobný súhlas pacienta s liečbou týkajúcou sa jeho osoby a v prípadoch, v ktorých je potrebné obmedziť práva duševne postihnutých ľudí, vytvorenie náležitých právnych prostriedkov ochrany a rovnako aj pravidelná kontrola dodržiavania príslušných nariadení, aby nedošlo k ich zneužívaniu,
• právo na prístup k osobným údajom a informáciám o vlastnom zdravotnom stave,
• právo na liečbu a poradenstvo medicínskeho personálu, ktorý má odborné vzdelanie v oblasti liečby ľudí so zdravotným postihnutím;

f) právo prístupu ku kultúrnemu vyžitiu a aktivitám pre trávenie voľného času prostredníctvom:

• zjednodušeného prístupu ku komunikačným prostriedkom,
• práva na rovnaký prístup a využívanie kultúrnych, športových a rekreačných zariadení,
• zapojenia zdravotne postihnutých ľudí do všeobecných športov a súťaží;

g) právo na rovnosť pred zákonom a právo na spravodlivé súdne konanie prostredníctvom:

• práva na poskytnutie právnej pomoci a ak je to potrebné, využitie bezplatných tlmočníckych a prekladateľských služieb, alebo komunikačných pomôcok, a to bez diskriminácie osôb, ktoré nemôžu verbálne komunikovať,
• práva na ochranu obete trestného činu a práva na náhradu škody s prihliadnutím na zvláštne okolnosti v súvislosti s jej postihnutím;
• práva na ochranu pred diskrimináciou a práva na rovnocenné a úplné uplatňovanie svojich práv.

Posilňovanie hospodárskej a sociálnej kohézie

Východiská

Posilňovanie hospodárskej a sociálnej kohézie je základným pilierom Zmluvy o Európskej únii a zameriava sa na podporu harmonického rozvoja celého územia spoločenstva. Zmluva konkrétne hovorí, že opatrenia EÚ by sa mali zamerať na zmenšenie rozdielov úrovní rozvoja rozličných regiónov a podporu najmenej zvýhodňovaných regiónov vrátane vidieckych oblastí.

Regionálna politika EÚ, vypracovaná v roku 1988 ako rámcová politika spoločenstva fungujúca prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (a Kohézneho fondu), pomohla zmenšiť rozdiely medzi rozličnými regiónmi. Pridaná hodnota tejto pomoci spoločenstva sa jasne preukázala: každé euro použité zo štrukturálnych fondov v najmenej prosperujúcich regiónoch zvýšilo ich HDP o 1,33 €.

Čo robí Európska únia?

Štrukturálne fondy sa podieľajú na spolufinancovaní viacročných programov definovaných v partnerstve s regiónmi. Cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj regiónov, so zameraním sa na vzdelávanie a dostupnosť zamestnania, obchodnú konkurencieschopnosť, investície do technológií a inovácií a rozvoj infraštruktúry a služieb, a tým aj oživenie často slabej či dokonca neexistujúcej výroby.

Štrukturálne fondy zodpovedajú za takmer tretinu rozpočtu spoločenstva, v celkovej výške 213 miliárd € v období rokov 2000-2006. 70% výdavkov je určených pre regióny, ktoré vo vývoji zaostávajú (Cieľ 1), 11,5% na hospodársku a sociálnu prestavbu oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam (Cieľ 2) a 12,3% na podporu vzdelávania a zamestnanosti (Cieľ 3).

Okrem toho existujú ďalšie podporné nástroje spoločenstva v rámci regionálnej politiky, ktoré sa zameriavajú na posilnenie cezhraničnej, medzištátnej a medziregionálnej spolupráce medzi rozličnými regiónmi Európy (Interreg), na obnovu zanedbaných mestských oblastí (Urban) alebo na pomoc obetiam prírodných pohrôm (Fond solidarity).

Čo dosiahol Poslanecký klub EĽS-ED?

Poslanecký klub EĽS-ED dôsledne podporoval silnejšiu regionálnu politiku a zasadzoval sa o jej prispôsobenie potrebám regiónov a ďalších zainteresovaných aktérov. Za 15 rokov fungovania sa dosiahli určité pozoruhodné výsledky, keď regionálna politika zlepšila situáciu najmenej prosperujúcich štátov a regiónov a podporila pocit solidarity medzi občanmi Európy. Vďaka štrukturálnym fondom a Kohéznemu fondu zaznamenali kohézne krajiny vyšší hospodársky rast než priemer spoločenstva.

Klub zohral dôležitú úlohu pri novelizácii nariadení o štrukturálnych fondoch a pri zjednodušovaní postupov s cieľom znížiť podiel byrokracie. Súčasné postupy sú transparentnejšie a prispôsobivejšie hospodárskym a sociálnym zmenám než v minulosti, pričom využívanie fondov sa prísnejšie kontroluje. Klub však bude pokračovať vo svojom úsilí, pretože sa ukazuje, že postupy potrebujú ďalšie zjednodušenie a transparentnosť, ak sa fondy majú využívať čo najlepšie a najefektívnejšie.

Poslanecký klub EĽS-ED zohrala významnú úlohu aj pri vytvorení Fondu solidarity EÚ na pomoc tým, ktorí boli postihnutí ťažkými záplavami v auguste 2002. Tento osobitný stály fond sa neskôr rozšíril, a teraz umožňuje poskytnúť rýchlu pomoc regiónom zasiahnutým ničivou živelnou pohromou a pomáha obnoviť normálne životné podmienky v postihnutých regiónoch.

Naše ciele v nasledujúcom volebnom období Parlamentu

Poslanecký klub EĽS-ED už pripravuje nový finančný rámec pre EÚ po roku 2006, pretože je presvedčený, že kohézna politika musí zostať jednou z priorít únie tak z politického, ako aj finančného hľadiska. Solidarita medzi národmi a regiónmi Európy je stredobodom kohéznej politiky, ktorej konečným cieľom je odstránenie všetkých hospodárskych a sociálnych rozdielov.

Vzhľadom na náročnú úlohu definovania nového finančného rámca v novej geopolitickej situácii je Klub EĽS-ED presvedčený, že Únia sa musí vyzbrojiť nástrojmi, ktoré jej pomôžu dosiahnuť tieto ambície. Musí si stanoviť primerané financovanie, bez ktorého by regionálna politika nebola ani dôveryhodná, ani účinná. Budúca regionálna politika sa musí preto navrhnúť tak, aby spravodlivo prispela k rozvoju menej prosperujúcich regiónov kdekoľvek v Európe.

Politika musí zohľadňovať aj trvalé geografické znevýhodnenia, ktorým čelia niektoré regióny. Vzdialenosť (odľahlé regióny), prístupnosť (ostrovy a horské oblasti) a demografické faktory (riedko obývané regióny), to všetko môže byť pre mnohé regióny Únie prekážkou ich harmonického a homogénneho rozvoja. Poslanecký klub EĽS-ED tomuto prikladá veľký význam, pretože si uvedomuje, že osobitné zemepisné podmienky predstavujú pre konkurencieschopnosť týchto regiónov ďalší problém.

Napokon, politika musí účinne reagovať na náročné úlohy globalizácie, transformáciu výroby a zmeny v demografickej štruktúre našich spoločenstiev. Musí sa vypracovať tak, aby dokázala vytvoriť viac kvalitnejších pracovných miest a podporila sociálnu integráciu a rovnaké príležitosti, spolu s harmonickým rozvojom celého územia EÚ.

Poslanecký klub EĽS-ED zabezpečí, že táto politika sa bude stále zameriavať na solidaritu tak, ako v minulosti, a že ponúkne reálne vyhliadky na hospodársku a sociálnu prosperitu všetkým občanom vo všetkých regiónoch Únie.

Ochrana princípu subsidiarity

Zdokonalenie zákonodarných procesov a ich výsledkov je pre úniu stálou výzvou, čo vyžaduje recipročné podporné opatrenia. Jedným z nich je zaistenie dodržiavania princípu subsidiarity a proporcionality. Ďalším je zlepšenie kvality a dostupnosti legislatívy únie.

Podľa princípu subsidiarity je spoločenstvo oprávnené vykonávať opatrenia v oblastiach spoločnej pôsobnosti EÚ členských štátov iba vtedy, ak ciele navrhovaných opatrení nemôžu v dostatočnej miere splniť samotné členské štáty, ale lepšie ich môže splniť spoločenstvo.

   
• Aké kroky podniká Európska únia?

Od zasadnutia Európskej rady v Edinburgu v decembri 1992 je Komisia povinná podávať Európskej rade raz ročne správy o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality, ako sú definované v článku 5 Zmluvy o ES. Táto požiadavka bola následne včlenená do “Medziinštitucionálnej dohody o postupoch implementácie princípu subsidiarity” z roku 1993 ako aj do “Protokolu o uplatňovaní princípu subsidiarity a proporcionality”, ktorý je dodatkom k Amsterdamskej zmluve a k Zmluve z Nice.

Nedávno začala Európska únia venovať zvýšenú pozornosť zlepšeniu legislatívneho prostredia v širšom zmysle, čo sa týka predovšetkým kvality a dostupnosti legislatívy únie. V júli 2001 Komisia predstavila Bielu knihu o európskej vláde, ktorej základným cieľom bolo poukázať na to, že európske inštitúcie a členské štáty by mali byť schopné “vládnuť lepšie spoločne”. Po reakciách na Bielu knihu predstavila Komisia v júni 2002 komplexný rámec na zlepšenie legislatívneho procesu (Better Lawmaking) a Akčný plán na zjednodušenie a zlepšenie právneho prostredia. V priebehu roku 2002 a začiatkom roku 2003 vypracovala Komisia v rámci ôsmich účelových oznámení tento akčný plán a zároveň spoločne s Európskym parlamentom a Radou určila komplexnú stratégiu zlepšenia zákonodarného procesu. Oznámenia vo všeobecnosti spadajú do dvoch kategórií: na jednej strane sú to opatrenia zamerané na lepšiu pripravenosť legislatívy spoločenstva a na dôkladnejšie monitorovanie prijímania legislatívnych aktov únie, na druhej strane stoja opatrenia zamerané na lepšiu implementáciu politík spoločenstva. Od polovice roku 2003 sa pozornosť Komisie presúva smerom k implementácii týchto nových postupov a metód.

 

• Pozícia Poslaneckého klubu EĽS-ED

Svoj postoj dal Poslanecký klub EĽS-ED najavo napríklad v polročných správach Európskeho parlamentu o uplatňovaní princípu subsidiarity a proporcionality a v uznesení o úlohe regionálnych a miestnych orgánov po rozšírení.

Poslanecký klub EĽS-ED sa domnieva, že návrhy zákonov by mali byť vo všeobecnosti jednoduchšie a jednoznačnejšie a v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality, čo je nevyhnutným predpokladom na to, aby mohli občania zákony riadne dodržiavať. Poslanecký klub EĽS-ED je vo všeobecnosti zástancom zvýšenej účasti regiónov a miestnych orgánov v procese rozhodovania EÚ.

Poslanecký klub EĽS-ED zdôrazňuje dôležitosť toho, aby členské štáty pozorne sledovali dodržiavanie obidvoch princípov. Poslanecký klub EĽS-ED preto podporuje myšlienku, podľa ktorej by národné parlamenty a Výbor regiónov získali možnosť obrátiť sa na Súdny dvor v prípade možného porušenia princípu subsidiarity. Poslanecký klub EĽS-ED sa domnieva, že v náležitých prípadoch by sa mali na tomto systéme podieľať aj ďalšie parlamenty a zákonodarné zhromaždenia členských štátov.

Poslanecký klub EĽS-ED by uvítal aj intenzívnejší dialóg medzi Komisiou a národnými parlamentami. Ďalej považuje za potrebné, aby Komisia informovala národné parlamenty na začiatku každého kalendárneho roku o oblastiach, v ktorých zamýšľa navrhnúť zákony, a aby uviedla dôvody pre každý legislatívny návrh a pre jeho prijatie na úrovni EÚ.

Poslanecký klub EĽS-ED sa stavia kriticky voči “legislatívnej inflácii” a uvítala by zníženie množstva legislatívnych textov.

 

• Ciele Poslaneckého klubu EĽS-ED v nasledujúcom volebnom období

Poslanecký klub EĽS-ED bude pokračovať v úlohe, ktorú zohráva pri obhajovaní zachovávania princípu subsidiarity.Zákony na európskej úrovni budú podliehať overovaciemu procesu: zosúladená legislatíva by mala byť obmedzená na tie prípady, v ktorých zákony na národnej alebo regionálnej úrovni nedokážu zaručiť plné uplatňovanie štyroch slobôd. Poslanecký klub EĽS-ED bude zdokonaľovať kritériá implementácie princípu subsidiarity s cieľom vytvoriť jasný rámec legislatívnej činnosti EÚ. Poslanecký klub EĽS-ED bude podporovať prehĺbený dialóg s národnými a regionálnymi zákonodarcami o tom, ako čo najlepšie uplatňovať princíp subsidiarity.

 

 

Rozšírenie EÚ

Ukončenie rokovaní o rozšírení EÚ 13. decembra 2002 v Kodani, ako aj podpísanie prístupovej zmluvy 16. apríla 2003 v Aténach, boli poslednými rozhodujúcimi etapami pre vstup Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004. Koniec rozdelenia európskeho kontinentu je tým dnes už takmer spečatený. Hoci dvere do Európskej únie ostávajú ešte pre niektorých oneskorencov otvorené, historický proces znovuzjednotenia Európy je dnes už takmer zavŕšený.

V tejto rozhodujúcej oblasti rozšírenia poslanecký klub EĽS-ED v uplynulom volebnom období každoročne efektívne potvrdzoval svoju úlohu hnacej sily európskeho zjednocovacieho procesu: na jednej strane v rámci výročných správ o rozšírení prostredníctvom početných spravodajcov z jednotlivých štátov a na strane druhej predovšetkým vďaka Elmarovi Brokovi (SRN), hlavnému spravodajcovi Európskeho parlamentu pre rozšírenie, poslancovi EĽS-ED a zároveň predsedovi Zahraničného výboru EP.

Ústrednou požiadavkou všetkých týchto správ bolo konštruktívne dopĺňanie procesu rozširovania, ktorý nastúpila Európska rada v Luxemburgu v roku 1997 a ktorý bol podporený závermi z Helsínk v roku 1999. Zároveň tieto správy povzbudili 10 kandidátskych krajín k dosiahnutiu plynulého pokroku v transformačnom procese spoločnosti, aby tak v závere spĺňali všetky potrebné požiadavky pre vstup do EÚ.

Správy spravodajcov EĽS-ED, ktoré boli všetky schválené veľkou väčšinou Parlamentu, vítajú rozšírenie ako dôležitý krok k rozvoju ešte silnejšej a efektívnejšej Európskej únie, ako aj krok k rozvoju politického priestoru, ktorý zaručuje, aby sa všetky problémy a rozdiely v názoroch už viac neriešili vojenským zásahom, ale prostredníctvom rokovaní a v rámci inštitúcii. Zároveň však správy všetkým starým a novým členom pripomínajú úlohu, zodpovedne zaobchádzať s geopolitickým vplyvom, ktorý Únia získa rozšírením a upustiť od všetkého, čo by mohlo oslabiť jej vnútornú súdržnosť alebo zhoršiť postavenie Únie ako celku. Vychádzajúc z týchto úvah spravodajcovia skupiny požiadali všetky súčasné a budúce členské štáty o aktívnu spoluprácu pri formulovaní a presadzovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Skupina opakovane pripomínala, že nadchádzajúce rozšírenie je krokom, ktorý v dejinách Európskej únie nemá obdobu. Kladie náročné požiadavky pre všetky zúčastnené strany, a preto sa musí dobre pripraviť. Vďaka tejto neúnavnej osvetovej práci sa ďaleko za hranicami Parlamentu podarilo vzbudiť vedomie, že posilnenie pocitu spolupatričnosti, ako aj inštitucionálne schopnosti Únie, sú pri realizácii spoločnej politiky nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo hladké a efektívne fungovanie Európy aj po rozšírení.

Veľkú zaangažovanosť prejavili preto zástupcovia skupiny aj v Európskom konvente a rozhodujúcou mierou prispeli k tomu, že príslušné časti v návrhu ústavnej zmluvy nesú jednoznačný rukopis poslaneckého klubu EĽS-ED.

Poslanecký klub vyvinul značné úsilie aj v rámci správ o rozšírení, podnecujúc tak kandidátske krajiny k tomu, aby pre úspešné rozšírenie splnili všetky prijaté záväzky a včas odstránili zostávajúce nedostatky, na ktoré upozorňovala Komisia vo svojich posledných pravidelných správach. V tejto súvislosti sa vyzdvihla predovšetkým požiadavka pokračovania kontroly zo strany Komisie. Zároveň bolo zdôraznené, aby poslanecký klub a Parlament boli odhodlaní aktívne nasledovať tento proces kontroly v záujme všetkých zúčastnených. Tieto opatrenia, ako aj príslušné “ochranné klauzuly” nemožno chápať ako prejav nedôvery voči budúcim členským štátom, ale majú slúžiť výlučne ako nástroje na vymedzenie možného rizika narušenia vnútorného trhu.

Napriek množstvu úloh, ktoré budú obe strany riešiť v najbližších mesiacoch, je poslanecký klub EĽS-ED presvedčený o tom, že všetky kandidátske krajiny budú schopné vstúpiť do EÚ 1. mája 2004 bez akýchkoľvek obmedzení a že nadchádzajúce rozšírenie bude veľkým úspechom.

V súvislosti s budúcnosťou procesu rozširovania skupina jednomyseľne víta závery Európskej rady z Kodane, podľa ktorých by cieľom Európskej únie malo byť prijatie Bulharska a Rumunska do Únie v roku 2007 za predpokladu, že obe krajiny budú pokračovať v procese transformácie spoločnosti a splnia všetky kodanské kritéria. Únia chápe vstup Rumunska a Bulharska ako súčasť procesu rozširovania a žiada preto krajiny vstupujúce do Únie k 1.máju 2004, ako aj súčasné členské štáty, o rozsiahlu podporu tohto procesu až do jej definitívneho rozhodnutia.

Čo sa týka Turecka, poslanecký klub schvaľuje rozhodnutie Európskej rady z Kodane, pokračovať v pomoci tejto krajine, aby ju povzbudila na ceste v napredovaní vnútorných reforiem, a aby sa tak na jeseň roku 2004 na základe správy Komisie o pokroku Turecka na ceste k vstupu do Únie mohlo rozhodnúť o tom, či sú predpoklady na začatie prístupových rokovaní splnené alebo nie.

Na záver poslanecký klub víta aj žiadosť Chorvátska o vstup do Európskej únie a trvá na zásade, aby všetkým krajinám Európy bolo dlhodobo umožnené členstvo, pokiaľ v plnej miere spĺňajú kodanské kritériá.

Politika rozvoja vidieka

Východiská

Vidiecke oblasti pokrývajú približne 80% územia EÚ a žije v nich významná časť jej obyvateľstva. Rozšírením EÚ vzrastie význam vidieka. V rámci svojho programu “Agenda 2000″ Európska únia zdôraznila význam politiky rozvoja vidieka a formulovala ju ako druhý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Prostredníctvom Reformy SPP z júna 2003 EÚ posilnila a rozšírila politiku rozvoja vidieka.

• • Kvalitu potravín: podpora farmárov, ktorí sa zúčastňujú na programoch zlepšovania kvality poľnohospodárskych výrobkov a spracovania. Podpora združení výrobcov v oblasti informovania spotrebiteľov a presadzovania kvalitných výrobkov;
  • Spĺňanie vysokých štandardov: nepriama pomoc členských štátov farmárom pri zavádzaní vysokých štandardov EÚ v oblasti životného prostredia, zdravia verejnosti, životných podmienok zvierat, bezpečnosti, atď. (takzvaných kritérií “environmentálnej podmienenosti”);
  • Podporu pre audity poľnohospodárskych jednotiek: s cieľom pomôcť farmárom s nákladmi na využívanie poradenských služieb;
  • Zdravý vidiek je v záujme spoločnosti ako celku. Investície do hospodárstva vidieka a jeho komunít sú preto nevyhnutné na zvýšenie príťažlivosti vidieckych oblastí, podporu udržateľného rozvoja a nárast zamestnanosti. Zdravý vidiek je nevyhnutný pre poľnohospodárstvo a poľnohospodárska činnosť je nevyhnutná pre zdravý vidiek.
  • Kľúčovým cieľom musí byť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektoru posilnená prostredníctvom diverzifikácie, inovácie a výrobkov s pridanou hodnotou. Je to dôležité pre všetky vidiecke oblasti, avšak najmä pre nové členské štáty vzhľadom na podstatne rozsiahlejšiu reštrukturalizáciu poľnohospodárstva, očakávanú v týchto krajinách.
  • Posilňovanie rozvojovej politiky musí slúžiť potrebám širšej spoločnosti na vidieku a podporovať kohéziu. Posilňovanie širšej spoločnosti na vidieku podporí udržateľný rozvoj vidieckych oblastí, ktorý je cieľom všetkých zainteresovaných skupín.
  • Výrazné zjednodušenie politiky rozvoja vidieka EÚ je nevyhnutné a naliehavé. Poskytovanie pomoci musí byť založené na plánovaní, financovaní a kontrole systému, ktoré sú prispôsobené potrebám rozvoja vidieka.

 

• Čo robí Európska únia?

Medzi vidieckymi oblasťami EÚ existujú veľké rozdiely. Z tohto dôvodu boli opatrenia na rozvoj vidieka, obsiahnuté v Agende 2000, rozdelené do rôznych kategórií: Investície do poľnohospodárskych podnikov, ľudské zdroje (mladí farmári, predčasný odchod do dôchodku, vzdelávanie), menej priaznivé oblasti a oblasti s environmentálnym tlakom, agroenvironmentálne opatrenia, spracovanie a predaj poľnohospodárskych výrobkov, lesníctvo a nakoniec podpora adaptácie a rozvoja vidieckych oblastí. Členské štáty si môžu vybrať tie opatrenia, ktoré sú najviac prispôsobené ich regiónom.

Agenda 2000 zaviedla systém spolufinancovania z prostriedkov EÚ a členských štátov. Príspevok EÚ je 50%, avšak tento sa môže zvýšiť až na 75% v závislosti od daného regiónu (regióny spadajúce pod Cieľ I ,menej priaznivé oblasti). Ďalším programom rozvoja vidieka je takzvaný “Leader+”, ktorý sa sústreďuje na inovatívne projekty trvalo udržateľného rozvoja. V rámci Reformy SPP v roku 2003 sa EÚ rozhodla zvýšiť financovanie rozvoja vidieka prostredníctvom takzvanej “modulácie”. Modulácia je presun fondov z prvého piliera SPP (trhová politika a priame platby) do druhého piliera (rozvoj vidieka) v objeme najviac 5%. Finančné prostriedky EÚ určené na rozvoj vidieka na roky 2000 - 2006 dosahujú výšku 50 miliárd eur spolu s ďalšími 2 miliardami eur na projekty Leader+.

V rámci Reformy SPP z roku 2003 Európska únia zaviedla taktiež nové sprievodné opatrenia politiky rozvoja vidieka s cieľom stimulovať najmä:

Agroenvironmentálna kapitola bude naviac doplnená o opatrenia týkajúce sa životných podmienok zvierat a výška spolufinancovania vzrastie o 10%.

 

• Čo dosiahol poslanecký klub EĽS-ED?

Poslanecký klub EĽS-ED zohral významnú úlohu v procese rozširovania a posilňovania politiky rozvoja vidieka. Už pri príprave Agendy 2000 a balíka reforiem na rok 2003 presadzovali poslanci poslaneckého klubu EĽS-ED politiku týkajúcu sa pomoci mladým farmárom, zjednodušenia opatrení na rozvoj vidieka a posilnenia ich financovania. Poslanecký klub EĽS-ED naviac trval na tom, aby sa v tejto oblasti použil princíp subsidiarity, čo znamená, že členské štáty vypracujú vlastné programy rozvoja vidieka a predložia ich Komisii na schválenie.

V novembri 2003 usporiadal v Salzburgu európsky komisár Franz Fischler (EĽS-ED) Konferenciu o rozvoji vidieka s cieľom zdôrazniť význam politiky rozvoja vidieka EÚ. Závery tejto konferencie prezentoval Joseph Daul, ktorý je poslancom poslaneckého klubu EĽS-ED v Európskom parlamente a predsedom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Tieto závery obsahujú hlavné princípy zabezpečenia budúcnosti politiky rozvoja vidieka:

 

• Naše ciele v nasledujúcom volebnom období

Poslanecký klub EĽS-ED si myslí, že by mala byť posilnená politika rozvoja vidieka, aby sa tak pomohlo vidieckym oblastiam a všetkým obyvateľom, ktorí v nich žijú a pracujú. Aj keď poľnohospodárstvo nie je jedinou stránkou života na vidieku, určite v ňom zohráva významnú úlohu. Význam politiky vidieckych oblastí vzrastie najmä v súvislosti s rozširovaním. Je nutné naplno využiť Prechodný nástroj vidieckej podpory (TRDI) s osobitnou podporou vidieckych oblastí v nových členských štátoch na obdobie rokov 2004 - 2006.

V záujme zachovania životaschopnosti a sociálnej súdržnosti vidieckych oblastí je potrebné posilniť druhý pilier SPP, ako aj vytvoriť novú komplexnú politiku rozvoja vidieka. Cieľom je stimulovať mnohostrannosť, rodinné podnikanie a rozvoj vidieckeho priemyslu, a tým podporiť zamestnanosť a zabrániť depopulácii vidieka. Vzhľadom na skutočnosť, že 50% vidieckej populácie je staršej ako 50 rokov, bude poslanecký klub EĽS-ED klásť zvláštny dôraz na podporu mladých farmárov a na zabezpečenie vzdelávania. Okrem toho je nevyhnutné podporiť využitie celkového ľudského potenciálu na vidieku, hlavne žien, ktoré zohrávajú významnú úlohu na úrovni poľnohospodárskych jednotiek , ako aj v rámci rozvoja vidieckych oblastí.

Ku dnešnému dňu sa odvádza 10% z rozpočtu poľnohospodárstva na opatrenia pre rozvoj vidieka. Toto nie je dostačujúce pre docielenie nášho zámeru. Náklady súvisiace s navrhovaným posunom k druhému pilieru je potrebné kryť aj prostredníctvom štrukturálnych opatrení, nie iba prostredníctvom druhého pilieru SPP. Farmárom, ktorí žijú pod úrovňou existenčného minima, musí byť zaručená dostatočná sociálna a ekonomická podpora a na podporu farmárov konfrontovaných s chorobami zvierat musí byť vytvorený osobitný systém poistenia. Zavádzanie týchto štrukturálnych opatrení musí byť v čo najväčšom rozsahu decentralizované, avšak Parlament si musí ponechať v kľúčových otázkach spolurozhodovacieho právo. Vo všeobecnosti je nevyhnutné podporovať zavedenie opatrení, aby sa zabránilo novým nariadeniam o environmentálnej podmienenosti, vedúcich k strate konkurencieschopnosti s tretími krajinami.

Autor: A. Bastiaansen, poradca

Zamestnanosť

Hlavnou prioritou Poslaneckého klubu EĽS-ED je aj naďalej vytvárať nové a kvalitatívne lepšíe pracovné miesta a rovnako - napriek viditeľným úspechom v niektorých krajinách EÚ - znižovanie privysokej nezamestnanosti. Nie len že je miera nezamestnanosti, ktorá predstavuje viac ako milión ľudí hľadajúcich zamestnanie, neakceptovatelná, tento stav vedie k spomaleniu rastu a zvyšovania životnej úrovne všetkých občanov ale to tiež znamená, že národné systémy sociálneho poistenia prestávajú spĺňať svoje úlohy.

Nejde o to, aby sa pomocou európskych programov zamestnanosti zakrývalo zlyhanie členských krajín. Na obnovu technologickej Európy a vybudovanie Európy s priaznivými podmienkami pre zamestnanosť je nutné presadiť a ďalej rozvíjať koncept koordinovanej stratégie zamestnanosti.

Z tohto dôvodu stanovila Unia na vrcholnej schôdzke EÚ v Lisabone (23.-24.03.2000) nový strategický cieľ pre nadchádzajúce desaťročie: Unia sa má stať najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárskym priestorom sveta založeným na odborných znalostiach. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vytvoriť globálnu stratégiu pozostávajúcu z troch komplexov: podpora vybudovania hospodárstva založenom na odborných znalostiach, modernizácia európskeho modelu spoločnosti a uplatnenie kombinácie makroekonomických politík (”policy mix”), ktorá je zameraná na vzájomne podmienené ciele: úplná zamestnanosť, kvalita pracovných miest, produktivita na pracovisku, sociálna solidarita a sociálna integrácia.

Očakáva sa, že prechod k digitálnemu hospodárstvu založenému na odborných znalostiach bude predstavovať silný impulz pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Predpokladom rozšírenia komunikačnej základne je podľa nášho názoru dostupnosť potrebnej infraštruktúry pre všetkých a dôvera účastníkov v ochranu ich záujmov pri využívaní nových komunikačných prostriedkov. Poslanecký klub EĽS-ED sa preto zasadzuje o to, aby podnikatelia a občania mali prístup k nízkonákladovej komunikačnej infraštruktúre a aby boli chránení pred zneužitím ich záujmov.

Únia síce vyhlásila plnú zamestnanosť za hlavný cieľ všetkých hospodárskych a sociálnych politík, avšak vysoká miera nezamestnanosti, vysoká nezamestnanosť mládeže a nízka miera zamestnanosti starších ľudí poukazujú jasne na to, že ešte ani zďaleka nie je využitý celkový potenciál zamestnanosti. Z tohto dôvodu je nutné posilniť reformy politiky zamestnanosti a trhu práce, odstrániť prekážky pri získavaní zamestnania, podporovať aktívne opatrenia politiky zamestnanosti, pričom sa musí zintenzívniť individuálna starostlivosť o nezamestnaných a zvýšiť ich schopnosť zamestnať sa, aby sa z nich nestali dlhodobo nezamestnaní. Ak sa chceme priblížiť k cieľu plnej zamestnanosti a sociálnej solidarity, mal by byť vzťah príjmu zo zamestnania a finančnej podpory v nezamestnanosti taký, aby stimuloval ľudí k prijatiu zamestnania a podporoval vytváranie pracovných miest.

Aby sme mohli reagovať na výzvy spojené so starnutím populácie, je potrebné zvýšiť účasť všetkých skupín obyvateľstva na trhu práce a uľahčiť dobrovoľné zotrvanie starších pracovníkov v pracovnom procese. Predčasný dôchodok preto nemôže predstavovať bezprostrednú odpoveď na problémy spojené s reštrukturalizáciou podnikov. Starší zamestnanci musia dostať šancu zotrvať v zamestnaní, a to prostredníctvom flexibilnej pracovnej doby a opatrení na podporu ďalšieho vzdelávania. Nemôžeme si dovoliť stratiť skúseností našich starších spoluobčanov. Ku spomínaným opatreniam zamestnanosti preto patrí aj reforma systémov dôchodkového zabezpečenia, ktorá je zameraná na dobrovoľný, postupný a flexibilný odchod do dôchodku a ktorá umožňuje občanom aktívne starnúť s účasťou na verejnom, sociálnom a kultúrnom živote.

Okrem toho je nevyhnutná modernizácia trhu práce, rozšírenie systémov sociálnej ochrany tak, aby tieto zabezpečovali zodpovedajúcu ochranu, ale zároveň ponúkali aj stimuly k práci. Ďalej je nevyhnutné podporovať celoživotné vzdelávanie, aby sme dosiahli spoločnosť založenú na znalostiach a podporovať opatrenia, ktoré nebrzdia, ale naopak stimulujú vznik pracovných miest v podnikoch. Naším cieľom musí byť vytvorenie lepších a kvalitnejších pracovných miest, ktoré nie sú záťažou, ale vedú k sebarealizácii. Aby Európa obstála na globalizovanom trhu práce, je potrebné permanentné ďalšie vzdelávanie s cieľom zlepšenia kvality práce. Pri modernizácii tvorby práce, pri zlepšovaní kvality práce, pri profesijnom vzdelávaní a ďalšom vzdelávaní rovnako pri dostupnosti zamestnania nesú sociálni partneri spoluzodpovednosť za to, aby sa našla rovnováha medzi flexibilitou a bezpečnosťou na pracovisku a aby sa zvýšila schopnosť podnikov prispôsobiť sa.

Najviac pracovných miest vytvárajú podniky. Preto je nevyhnutné zlepšiť podnikateľské prostredie. K tomu patrí aj modernizácia pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj zjednodušenie a zlepšenie právneho prostredia pre podniky. Spoločenstvo a členské štáty musia ešte intenzívnejšie pracovať na zjednodušení a modernizácii právnych predpisov a administratívnych postupov týkajúcich sa podnikateľov a spotrebiteľov, a to na regionálnej, národnej úrovni i úrovni spoločenstva. Z dôvodu existujúcich pravidiel a predpisov trvá v Európe v porovnaní so svetom najdlhšie, kým sa pretransformuje idea do konkurencieschopného produktu pripraveného na trh. Je nutné zlepšiť stimuly na založenie podniku, odstrániť prekážky, ktorým čelia fyzické a právnické osoby pri uplatňovaní práva usadiť sa, ale aj prekážky pri poskytovaní služieb, a podstatne uľahčiť prístup k rizikovému kapitálu. Je naďalej potrebné vyvíjať úsilie na podporu inovácií, výskumu, vývoja i podnikateľského ducha, a to najmä v malých a stredných podnikoch (MSP), pretože práve MSP vytvárajú najväčší dopyt po pracovných silách.

Zákon sám osebe však nevytvára realitu: Ženy a muži v EÚ v skutočnosti ešte stále nemajú rovnaké postavenie vo všetkých oblastiach života. Rovnoprávne postavenie žien a mužov je síce zákonom upravené vo všetkých oblastiach, v skutočnosti ešte stále existuje rezerva v praktickom uplatnení tohto princípu, pretože ženy aj dnes často zarábajú na porovnateľných pozíciách v priemere menej ako muži, domácnosť a výchova detí je taktiež prevažne záležitosťou zamestnaných žien, v niektorých pozíciách nie sú ženy zastúpené v dostatočnej miere, naopak v nižších platových skupinách majú silné zastúpenie. Z tohto dôvodu musia byť prijaté opatrenia, ktoré uľahčia ženám prístup na trh práce a k trvalému zamestnaniu a odstránia diskrimináciu.

Poslanecký klub EĽS-ED preto žiada:

• akčné programy, ktoré podporia pracovné možnosti zamestnaných žien i žien samostatne zárobkovo činných pri zakladaní vlastných podnikov,
• opatrenia, ktoré umožnia spojiť rodinný život s profesijným, a to najmä vyšším počtom zariadení starostlivosti o deti a iné osoby vyžadujúce opateru,
• zosilnenú účasť na podporných opatreniach s cieľom lepšej kvalifikácie a záväzné zámery na odstránenie diskriminácie žien na pracovisku.

V dôsledku presídlenia podnikov mimo EÚ dochádza často k úbytku pracovných miest. Medzinárodný tlak konkurencie si vyžaduje prepracovanie a podstatné zjednodušenie odvodovej a daňovej politiky. Občanom sa musí znovu vyplácať pracovať, či podstúpiť riziko osamostatniť sa alebo založiť firmu.

Chceme, aby každý jednotlivec mal možnosť sebarealizácie vo svojom zamestnaní, a aby každý uchádzač o zamestnanie prácu skutočne našiel.

Je nutné zreorganizovať skostnatený trh práce, a to pomocou inovatívnych ideí a opatrení.

Podpora spolupráce v oblasti vzdelávania

Východiská: Závažnosť témy - európska pridaná hodnota

Kľúčovou črtou Európy je jej rôznorodosť. Tento fakt sa prejavuje obzvlášť v oblasti vzdelávania, keďže každá krajina používa odlišné systémy a postupy. Sokrates, Erasmus Mundus a eLearning sú akčné programy Európskeho spoločenstva v oblasti vzdelávania.

• • Vytvorenie 250 medziuniverzitných magisterských študijných programov (Masters Courses), v spolupráci s aspoň troma inštitúciami pre vyššie vzdelávanie v troch rôznych členských štátoch, absolvovaním ktorých by účastníci získali oficiálne uznávané diplomy;
  • Poskytnutie štipendií pre 4200 študentov z tretích krajín, ktoré im umožnia štúdium v Európe;
  • Poskytnutie štipendií pre 1000 učiteľov z tretích krajín, ktorí budú pozvaní na pobyt v Európe;
  • Podpora partnerstiev medzi európskymi magisterskými programami (Masters Courses) a inštitúciami vyššieho vzdelávania v tretích krajinách;
  • Program “Erasmus World” poskytne financovanie pre medzinárodné kampane na podporu dostupnosti univerzitného vzdelávania v Európe prostredníctvom propagovania, štúdií, konferencií, seminárov a publikácií.
  • pre využívanie programu eLearning na boj proti digitálnemu rozdeleniu: maximálne 10 % z celkového rozpočtu;
  • pre európske virtuálne univerzity: maximálne 30% z celkového rozpočtu;
  • pre elektronické partnerstvo európskych základných a stredných škôl: približne 40 % z celkového rozpočtu;
  • prierezové opatrenia (10 % celkového rozpočtu), technická a administratívna pomoc (10 % z celkového rozpočtu).
  • Rozvíjanie a prispôsobovanie programov Sokrates, Tempus, Leonardo da Vinci a mládežníckych programov (pokiaľ ide o ciele a rozpočty), ako aj novej generácie programov v tejto oblasti;
  • Vďaka podpore Poslaneckého klubu EĽS-ED sa iniciatíva eLearning stala dodatočným programom Spoločenstva, so zámerom zabezpečiť výuku a používanie nových informačných technológií, ako aj prispôsobenie vzdelávacích systémov;
  • Je nevyhnutné prekonávať prekážky a rozvíjať nástroje umožňujúce mobilitu v oblasti zdaňovania, administratívy, sociálneho zabezpečenia a uznávania kvalifikácií a diplomov;
  • Flexibilita a zlepšená kvalita a dostupnosť vzdelávacích a školiacich systémov (formálnych aj neformálnych), podnecujúca pravú kultúru učenia sa (zohľadňujúc situáciu a špecifické potreby jednotlivca, pokiaľ ide o osobný rozvoj a spoločensko-ekonomickú integráciu);
  • Rozvíjanie spolupráce s tretími krajinami v oblasti vyššieho vzdelávania (zvýšiť konkurencieschopnosť nášho vzdelávacieho systému na medzinárodnej úrovni a dosiahnuť, aby sa Spoločenstvo stalo centrom excelencie);
  • Zlepšenie výuky cudzích jazykov.

 

• Čo robí v tomto smere Európska Únia ? - Oblasti a možnosti postupu

Hlavným cieľom programu Sokrates je vytvoriť Európu poznatkov. Tento program zahŕňa približne 30 európskych krajín. Podporuje celoživotné a jazykové vzdelávanie, nabáda k prístupu k vzdelaniu pre každého ako aj k mobilite tým, že pomáha ľuďom získavať uznávanú kvalifikáciu a zručnosti. V praxi ponúka Sokrates ľuďom štipendiá na štúdium, výuku, absolvovanie pobytu alebo účasť na školení v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám na organizovanie projektov výuky a na výmenu skúseností. Tento program zároveň pomáha združeniam a mimovládnym organizáciám organizovať aktivity na tému vzdelávania. Sokrates je určený všetkým učebným fóram bez ohľadu na stupeň, počnúc od materskej školy až po univerzitu. Spadá sem aj vzdelávanie dospelých, v ktorom sa často využívajú neformálnejšie metódy.

Cieľom programu Erasmus Mundus je podpora kvality európskeho vyššieho vzdelávania ako aj kultúrneho porozumenia prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami. Cieľom tohto programu je posilnenie medzinárodných väzieb vo vysokoškolskom vzdelávaní tým, že študentom a hosťujúcim učiteľom a vedeckým pracovníkom z celého sveta umožňuje zapojiť sa do postgraduálneho štúdia na európskych univerzitách a podporuje mobilitu európskych študentov, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov smerom do tretích krajín.

Päťročný program (január 2004 - december 2008) obsahuje nasledujúce návrhy činností:

Cieľom programu eLearning je prispôsobenie vzdelávacích a školiacich systémov Európskej únie ekonomike poznatkov a digitálnej kultúre. Táto iniciatíva pozostáva zo štyroch zámerov: skvalitniť vybavenie škôl multimediálnymi počítačmi, zaškoliť európskych učiteľov pre používanie digitálnych technológií, rozvíjať európske vzdelávacie služby a softvér a urýchliť vytvorenie väzieb medzi školami a učiteľmi.

 

• Čo doteraz dosiahol Poslanecký klub EĽS-ED?

Poslanecký klub EĽS-ED zohral významnú úlohu v druhej fáze programu Sokrates, najmä pokiaľ ide o Finančný rámec (1 850 miliónov eur na 7 rokov), klauzulu o strednodobom finančnom prehodnocovaní, zjednodušenie administratívy, podporu výuky a učenia sa úradných jazykov Spoločenstva (v prípade pohraničných regiónov členských štátov aj úradných jazykov používaných v susediacich pohraničných oblastiach), primeranú finančnú podporu sociálno-ekonomickej situácie študentov a integráciu koncepcie Európskeho priestoru vzdelávania.

Poslanecký klub EĽS-ED taktiež nanovo vymedzil priority programu Erasmus Mundus (2004-2008), najmä dosiahnutím zvýšenia rozpočtu, ako aj vytvorením magisterského študijného programu Erasmus Mundus (Masters Courses), ktorý študentom umožní absolvovať pobyty na viacerých európskych univerzitách podľa výberu na základe kvality navrhovaného vzdelávacieho programu a ohlasu zo strany študenta. Ďalšou prioritou je podpora jazykových znalostí prostredníctvom umožnenia štúdia aspoň dvoch z jazykov, ktoré sa používajú v krajinách, v ktorých sa nachádzajú inštitúcie vyššieho vzdelávania zúčastňujúce sa na programe Erasmus Mundus Masters Courses.

Poslanecký klub EĽS-ED sa zasadzoval aj za zvýšenie finančného rámca pre program eLearning, ako aj za rozčlenenie rozpočtu

 

• Naše ciele na nasledujúce legislatívne obdobie

Za dôležitú politickú prioritu Poslanecký klub EĽS-ED považuje vytvorenie “Európskeho priestoru poznatkov”. Stratégie a ciele, stanovené počas Európskej rady v Lisabone, Štokholme a Nice, vymedzili Európsky priestor poznatkov ako jednu z priorít politík Európskej únie. Pre všetky špecifické politiky, opatrenia a aktivity alebo programy musia byť zabezpečené finančné a prevádzkové zdroje, potrebné na vytvorenie podmienok, v rámci ktorých by mali všetci občania ozajstný prístup k spoločnosti poznatkov a mohli by v nej zohrávať plnohodnotnú úlohu.

Nasledujúcim aktivitám Spoločenstva by sa mala venovať zvýšená pozornosť, európska pridaná hodnota a primerané zdroje:

Ochrana spotrebiteľa

Východiská:

Zámer podporovať záujmy, zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov v EÚ je obsiahnutý v článkoch 153 a 95 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev. 7. mája 2002 prijala Európska komisia novú stratégiu spotrebiteľskej politiky, ktorá stanovuje celkovú politickú koncepciu Komisie na päťročné obdobie 2002-2006.

Sledujeme tri kľúčové ciele:

• “Vysoká jednotná úroveň ochrany spotrebiteľa” Výsledkom by bola harmonizácia najvhodnejšími prostriedkami ustanovenými v rámcových smerniciach, štandardoch a s využitím najlepších postupov. Obsiahla by sa tým bezpečnosť tovarov a služieb, ako aj hospodárskych a právnych záujmov, čím by sa spotrebiteľom umožnilo s dôverou nakupovať kdekoľvek v EÚ a akýmkoľvek spôsobom. Hlavné plánované iniciatívy boli stanovené v Zelenej knihe o ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti služieb v EÚ.
• “Účinné presadzovanie pravidiel ochrany spotrebiteľa” Spotrebiteľom by sa mala v celej EÚ poskytnúť rovnaká miera ochrany. Prioritným krokom je vytvorenie rámca administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi a mechanizmov nápravy pre spotrebiteľov.
• “Náležité zapojenie spotrebiteľských organizácií do politík EÚ” Spotrebitelia a ich zástupcovia by mali mať možnosti a zdroje na presadenie svojich záujmov na podobných základoch, ako majú ostatné zainteresované strany. Najdôležitejšie kroky spočívajú v zavedení prepracovaných mechanizmov pre spotrebiteľské organizácie, aby sa aktívne zapojili do tvorby politiky EÚ a do prípravy projektov vzdelávania a vytvárania možností.

Úspechy Poslaneckého klubu EĽS-ED:

Poslanecký klub mal podstatné slovo pri zabezpečení záujmov spotrebiteľa na jednotnom trhu v troch významných správach:

• Správa Marianne Thyssen o Zelenej knihe Komisie - “Ochrana spotrebiteľa v Európskej únii: právne aspekty” Zelená kniha Komisie navrhla pripraviť rámcovú smernicu o čestných obchodných vzťahoch. Navrhla tiež vytvorenie právneho nástroja pre spoluprácu výkonných orgánov.Európsky parlament prijal uznesenie, ktorého (a) cieľom je vytvoriť pravidlá pre lepšie uplatnenie práva spoločenstva v cezhraničných vzťahoch, a v ktorom (b) sa vyjadril súhlas s potrebou koordinovania kontroly vnútorného trhu. Poslanecký klub EĽS-ED zdôraznil potrebu zjednodušiť a špecifikovať legislatívu, ktorú by tak bolo možné ľahšie presadzovať. Podporila tiež myšlienku medzivládnej spolupráce na úrovni národných výkonných orgánov, ktorá by mohla napomôcť rozvoju vzájomnej informovanosti a spolupráce v špecifických prípadoch. Následne bola Komisia požiadaná poskytnúť informácie o detailoch, ktoré súvisia s každou vzniknutou prekážkou a vyčísliť ich dosah na cezhraničné transakcie. Okrem toho sa má pokračovať v konzultáciách so všetkými príslušnými stranami na strane výroby aj distribúcie a so zástupcami malých a stredných podnikov a spotrebiteľských organizácií.
• “Vnútorný trh: podpora predaja a ochrana spotrebiteľa, transparentnosť.”V pôvodnom návrhu Komisie sa uvádza, že rôznorodosť vnútroštátnych legislatív a právna nejednoznačnosť vytvára právne prekážky pri uskutočňovaní podpory predaja v rámci spoločenstva. Bude potrebné zaviesť spoločné pravidlá pre podporu predaja a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, aby sa zaručila dôvera vo vnútorný trh.Poslanecký klub EĽS-ED považoval tento návrh za významné opatrenie s cieľom otvárania trhu, ktoré by podstatne zlepšilo fungovanie vnútorného trhu. Poslanecký klub dôsledne presadzoval, aby sa podnikanie sústredilo na inovácie výrobkov a trhu a nemuselo sa zaoberať plnením 15 rôznych súborov pravidiel. Znamenalo by to, že najlepšie ponuky v jednej krajine by boli prístupné pre všetkých spotrebiteľov. Poslanecký klub tiež upozornil na to, že v navrhovanom nariadení o zárukách pre spotrebiteľov, ktoré podporovala, boli niektoré z uvedených záruk príliš komplikované a nejednoznačné.
• “Ochrana spotrebiteľa: nečestné obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom (mení a dopĺňa smernicu 84/450/EEC, 97/7/EC, 98/27/EC)”.Prieskum Komisie poukázal na zreteľné bariéry vnútorného trhu a deformácie súťaže, ktoré vznikajú v dôsledku nečestných obchodných praktík a rozdielnych nariadení členských štátov.EĽS-ED podporuje úmysel Komisie, že smernica by sa mala vzťahovať len na kolektívne hospodárske záujmy spotrebiteľov, a nie na jednotlivých spotrebiteľov. Podnikatelia v priemysle sa potrebujú uistiť, že v rámci zamerania návrhu na transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi sa smernica uplatní skôr pri predchádzaní nezákonným praktikám, než ako “zadné dvierka” pre výkon dodatočných kontrol. Poslanecký klub je tiež presvedčený, že nečestné postupy, ktoré nie sú uvedené na zozname pri hlasovaní o smernici, by sa mali upraviť všeobecnou klauzulou a troma testami, ktoré sú v nej obsiahnuté. Každá takáto revízia sa však musí uskutočniť s riadnym využitím postupu spolurozhodovania, ktorý je ustanovený v článku 251 Zmluvy. Členským štátom sa nesmie umožniť odklon od zoznamu nedovolených postupov počas alebo po transpozícii. Napokon najúčinnejší spôsob regulovania reklamy, vrátane reklamy zameranej na deti, je podľa poslaneckého klubu jednoznačné uznanie samoregulácie v rámci primeraného právneho systému.

Výhľad do budúcnosti:

Poslanecký klub EĽS-ED zaujal popredné miesto v presadzovaní záujmov spotrebiteľa v rámci vnútorného trhu, v čom bude pokračovať aj počas nasledujúceho parlamentného obdobia.

Podstatou je v celej Európskej únii zabezpečiť čestné fungovanie hospodárskej súťaže s vedomím právnych záväzkov pre podnikateľov, a teda aj s najlepším výberom tovarov a služieb pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ musí byť presvedčený, že väčšia rôznosť výrobkov neznamená riziko bezpečnosti, a že má vždy k dispozícii právnu pomoc na presadenie spotrebiteľských práv. Tam, kde existuje právna neistota, nastáva zlyhanie trhu, čo je v konečnom dôsledku na úkor spotrebiteľa. Rozvoj vnútorného trhu je v záujme všetkých európskych občanov a preto je potrebné, aby členské štáty vystupovali rozhodnejším spôsobom a užšie spolupracovali v záležitostiach spoločného záujmu a harmonizácie.