Árpád Duka-Zólyomi

Členovia Európskeho parlamentu nevytvárajú frakcie na základe štátnej príslušnosti, ale sú členmi celoeurópskych politických skupín, ktoré zahrňajú všetky politické strany fungujúce v členských štátoch Európskej únie.

Voľby sa uskutočňujú priamo, na základe všeobecného volebného práva, podľa rôznych volebných procedúr jednotlivých členských štátov. Poslanci svoj mandát vykonávajú nezávisle, nie je možné im prikazovať a nemôžu dostať ani viazaný mandát.

Počet miest v EP podľa politických strán (stav 3. októbra 2004)

Korene Európskeho parlamentu siahajú až do 50-tych rokov dvadsiateho storočia. Poslancov Európskeho parlamentu od roku 1979 voliči volia priamo.

Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú každý piaty rok, každý občan Únie s volebným právom má právo sa na nich zúčastniť. Európsky parlament tak vyjadruje demokratickú vôľu 380-tich miliónov občanov a reprezentuje ich záujmy pri rokovaniach s ostatnými orgánmi Európskej únie.

Za predsedu EP bol v roku 2004 zvolený Josep Borrel Fontelles.

Počet miest podľa jednotlivých členských štátov:

(v abecednom poradí)

Aké sú kompetencie Parlamentu?

Parlament má 3 veľmi dôležité kompetencie:

• Spolu s Radou Európskej únie sa podieľa na tvorbe legislatívy. Nakoľko je priamo zvoleným orgánom, garantuje sa tým demokratická legitimita tvorby európskej legislatívy.
• Európsky parlament má veľkú kontrolnú právomoc nad činnosťami Európskej únie. Môže shcváliť, resp. odmietnuť menovanie komisárov, a môže kritizovať aj Komisiu ako celok.
• Európsky parlament a Rada Európskej únie predstavujú rozpočtový orgán Európskej únie, ktorý každoročne určuje výdavky a príjmy Únie. Proces prerokovania a schvaľovania rozpočtu prebieha od júna do konca decembra

Teraz sa pozrime bližšie na tieto tri oblasti!

1. Legislatívna právomoc

Na prijímanie (čiže schvaľovanie) zákonov EÚ je najbežnejšou metódou proces spolurozhodovania, pri ktorom sa Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie prikladá rovnaká dôležitosť v širokom rozsahu oblastí (napr. doprava, životné prostredie, ochrana spotrebiteľov…). Európsky parlament a Rada prijímajú spoločne dve tretiny európskych zákonov.

V prípade iných návrhov je potrebné pripomienkovanie Parlamentu, jeho súhlas je tiež nutný v prípade niektorých politických a inštitucionálnych rozhodnutí.

Preskúmaním ročného pracovného programu Komisie môže Parlament tiež stimulovať prijatie nových zákonov, berúc ohľad na to, že ktoré zákony by boli potrebné a môže predloženie takýchto návrhov od Komisie žiadať.

2. Kontrolná právomoc

Európsky parlament má veľkú kontrolnú právomoc nad činnosťami Európskej únie. Kontrolu môže uskutočniť viacerými spôsobmi.

V prvom rade: predsedu Komisie menuje Rada väčšinou hlasov. Parlament schváli alebo zamietne navrhované menovanie. Potom po dohode s menovaným predsedom členské štáty menujú komisárov. Kolégium komisárov ako celok musí byť tiež schválené Parlamentom.

V druhom rade: Parlament má právomoc kontrolovať Komisiu, je to základné právo, ktoré majú europoslanci na zabezpečenie demokratickej kontroly Európskej únie. Poslanci môžu zaviazať túto inštitúciu, aby podala demisiu.

Komisia pravidelne predkladá Parlamentu správy, napríklad Ročnú správu Komisie o fungovaní Spoločenstiev, alebo Ročnú správu o plnení rozpočtu. Parlament vykonáva prostredníctvom skúmania týchto správ právomoc odbornej konzultácie. Položenie písomných alebo ústnych otázok poslancov Rade a Komisii je nástrojom dohľadu, ktorý má k dispozícii Európsky parlament.

Členovia Európskej komisie sa zúčastňujú na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach výborov Európskeho parlamentu, aby sa zapezpečila stála komunikácia medzi týmito orgánmi.

Parlament kontroluje aj činnosť Rady: europoslanci pravidelne (ústne alebo písomne) kladú otázky Rade. Rada, resp. predseda Rady sa zúčastňuje na plenárnych zasadnutiach a iných rokovaniach.

V niektorých oblastiach Parlament úzko spolupracuje s Radou. Sú to také témy vo verejnom záujme, ako napr. azylová a imigračná politika, boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu. Predsedníctvo Rady pravidelne informuje Parlament o týchto témach.

Parlament vykonáva svoju kontrolnú činnosť prostredníctvom prijímania petícií od občanov, ako aj vytváraním vyšetrovacích komisií.

Nakoniec Parlament má svoj diel aj pri summitoch EÚ. Každý summit sa začína vyhlásením predsedu Európskeho parlamentu, ktorý prednesie základné pozície svojej inštitúcie k rôznym témam, o ktorých budú rokovať hlavy štátov alebo predsedovia vlád. Po skončení každého summitu predseda Európskeho parlamentu predloží správu Parlamentu o výsledkoch a začne rozpravu s europoslancami.

3. Rozpočtová právomoc

O ročnom rozpočte Únie Parlament a Rada EÚ rozhodne spoločne. Parlament prerokuje rozpočet v dvoch čítaniach, a rozpočet nenadobudne právoplatnosť kým ho Predseda Parlemntu svojim podpisom definitívne schváli.

Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU) nepretržite dohliada na výdavky rozpočtu a Parlament každý rok rozhoduje o tom, či na predchádzajúci fiškálny rok schváli činnosť Výboru pre rozpočtovú kontrolu.

Ako je organizovaná práca v Európskom parlamente?

Činnosť Parlamentu prebieha na dvoch úrovniach:

• Plenárne zasadnutia pripravujú poslanci vo výboroch EP, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami politík EÚ. Aktuálne témy prerokúvajú aj politické skupiny.
• Plenárne zasadnutia sa za účasti všetkých poslancov uskutočňujú predovšetkým v Štrasburgu, a to po dobu jedného týždňa každý mesiac. Občas sa však plenárne zasadnutia konajú aj v Bruseli. Na týchto zasadnutiach Parlament preskúma návrhy a pred tým, ako by sa hlasovalo o celom návrhu, poslanci hlasujú o pozmeňovacích návrhoch.

Na programe sa môžu objaviť aj iné témy týkajúce sa Rady alebo Komisie, alebo otázky týkajúce sa diania v Únii a vo svete.