Štrasburg, Brusel a Luxemburg - tri pracoviská Európskeho parlamentu
Sídlom Európskeho parlamentu je Štrasburg, ale parlamentné výbory pracujú zväčša v Bruseli a generálny sekretariát sídli v Luxemburgu. Toto rozdelenie bolo schválené v roku 1992 na summite v Edinburghu a je zakotvené aj v Amsterdamskej zmluve (1999). Má svoje historické opodstatnenie, no z praktického hľadiska nie je vždy ideálne.
 |
| Tri mestá - jedna inštitúcia |
Ak sa chcete stretnúť s nejakým europoslancom v priestoroch Európskeho parlamentu, vždy by ste mali jasne uviesť, kde to bude. Môže sa vám totiž stať, že sa vyberiete do oficiálneho sídla Parlamentu v Štrasburgu a dozviete sa, že dotyčná osoba vás čaká v Bruseli (alebo naopak). Prečo teda Európsky parlament pôsobí v troch mestách?
V roku 1951 sa plánovalo, že všetky inštitúcie novozaloženého Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) budú sídliť v Bruseli. Súhlasili s tým všetci zakladajúci členovia, okrem belgického premiéra, ktorý údajne preferoval Liege. Keďže rozhodnutie tohto typu bolo potrebné schváliť jednomyseľne, čo sa v prípade Bruselu nepodarilo, voľba nakoniec padla na Luxemburg. To však spôsobilo problémy Parlamentnému zhromaždeniu tohto spoločenstva, pretože v Luxemburgu neboli k dispozícii dostatočne veľké zasadacie priestory. Také sa najbližšie nachádzali v Štrasburgu, v sídle Rady Európy. A tak sa od roku 1952 konajú plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu v tomto hlavnom meste Alsaska, ktoré je symbolom francúzsko-nemeckého zmierenia.
Keď v roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a aktivity Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa neustále rozširovali, čoraz viac inštitucionálnych aktivít sa začalo presúvať do Bruselu. Finančné a právne inštitúcie, ako aj Dvor audítorov zostali síce v Luxemburgu, no centrom väčšiny aktivít Európskej komisie a Rady sa stalo hlavné mesto Belgicka. Zhromaždenie, ktoré sa v marci 1962 zmenilo na Európsky parlament, sa následne tiež presťahovalo do Bruselu. Po predložení správy konzervatívneho poslanca EP Dereka Praga zo Spojeného kráľovstva v januári 1989 bolo čiastočné presunutie do Bruselu prijaté na oficiálnej úrovni. Cieľom bolo priblížiť Parlament ku Komisii a Rade a racionalizovať jeho fungovanie. Plenárne zasadnutia sa i naďalej konali v Štrasburgu, no dodatočné zasadnutia mohli potom prebiehať v Bruseli. Parlament tak rozšíril svoje pôsobenie do troch miest, čomu je tak dodnes.
Belgicko a Francúzsko sa dlhé roky nemohli dohodnúť na oficiálnom sídle. Stalo sa tak až v roku 1992 na summite Európskej rady v Edinburgu. Belgicko súhlasilo s tým, že Štrasburg sa napokon stane oficiálnym sídlom, v ktorom sa každý rok uskutoční 12 plenárnych zasadnutí. Avšak za predpokladu, že ostatné aktivity (zasadnutia výborov a politických skupín, ako aj dodatočné plenárne zasadnutia) zostanú v Bruseli. Toto rozhodnutie bolo oficiálne potvrdené Amsterdamskou zmluvou (ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999). Dnes si už EP, ktorý má 732 poslancov, neprenajíma auditórium Rady Európy, orgánu, ktorý sa tiež rozšíril. Má dve vlastné snemovne na plenárne zasadnutia, jednu v Štrasburgu a druhú v Bruseli. Jeho generálny sekretariát zostal v Luxemburgu. Argumenty o výbere týchto troch miest aj naďalej vychádzajú na povrch, a to najmä kvôli rozpočtovým a praktickým dôsledkom vyplývajúcim z tohto geografického rozdelenia. Akákoľvek zmena by však vyžadovala jednomyseľnú dohodu v Rade ministrov.
