Árpád Duka-Zólyomi

1. Do akej miery môže Európska únia znižovať svoju závislosť na zahraničných       zdrojoch energie?

EÚ má jednoznačne obmedzené možnosti znižovania tejto závislosti. Zásoby fosílnych energetických nosičov, uhlia, nafty a zemného plynu sú už dávno nepostačujúce a pomerne za krátku dobu sa vyčerpajú. Táto oblasť je silne závislá na zahraničných zdrojoch energie. V tomto prípade prvoradou našou úlohou je odstránenie jednostrannej závislosti, čiže diverzifikácia dovozu. Takýmto spôsobom EÚ musí sústrediť svoju pozornosť na tri dôležité komponenty energetického zabezpečenia:

1.Urýchlene zvýšiť podiel výroby energie z obnoviteľných      energonosičov  -  v zmysle prijatej direktívy o 20% do roku 2020.

2. Zintenzívniť budovanie nových jadrových elektrární, ktoré zabezpečia stabilnú a efektívnu výrobu elektrickej energie.

3. Zvýšenie efektivity využitia zužitkovania energie, čiže efektivita šetrenia. Táto hodnota je v súčasnosti v únii okolo 40%.

2. V zmysle dohodnutej direktívy, obnoviteľné zdroje v Európskej únii majú do roku 2020 pokryť tretinu výroby elektriny. Ale v súčasnosti z týchto zdrojov je pokrytých len okolo 13% celkovej výroby energie a necelých 18% súhrnnej výroby elektrickej energie. Je šanca, aby členské krajiny dosiahli určený limit?

Nie je to jednoduchá úloha. Každá krajina má iné možnosti, resp. iný potenciál obnoviteľných zdrojov. Z hľadiska súčasnej priemernej hodnoty v únii, do roku 2020 by sme mali takmer zdvojnásobiť podiel výroby energie, resp. elektriny z obnoviteľných zdrojov. Každá krajina má šancu dosiahnuť tento limit. K tomu ale treba vybudovať, pre danú krajinu charakteristickú ucelenú koncepciu, silnú sieť podnikateľov a zabezpečiť potrebné, najmä počiatočné finančné prostriedky. K tomu, samozrejme aj únia prispeje nie malými dotáciami.

3. Dôležitým faktorom energetického plánovania je aj šetrenie, resp. efektívnejšie využitie dostupných energetických zdrojov. O aké zdroje by mohlo isť v prípade Slovenska?

Už som spomínal šetrenie, dôležitý faktor efektívneho využitia vyrobenej energie. Je to dôležitá a vážna úloha pre každú členskú krajinu. Veľmi veľké možnosti sú, ako v priemyselnej, tak aj v oblasti bývania, čiže na poli napr. zatepľovania bytov. Na Slovensku sú značné rezervy efektívneho využitia aj klasických energetických zdrojov. N druhej strane máme ešte veľkú časť nevyužitého potenciálu obnoviteľných zdrojov. Využitie vodnej, slnečnej, veternej, geotermálnej či biopaliva, alebo biomasy je zatiaľ na počiatočnej úrovni. Chcem dodať, že napr. celá Karpatská kotlina dáva vynikajúce podmienky pre aplikáciu vysoko efektívnej geotermálnej energie. Aby oblasť využitia obnoviteľných zdrojov sa začala rýchlejšie rozvíjať, treba vypracovať detailnú koncepciu a zvýšiť nie len štátnu podporu, ale aj povzbudzovanie či stimul pre podnikanie v tejto oblasti.

4. V súčasnosti elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach činí tretinu celkovej výroby elektrického prúdu v Európskej únii. V oblasti dodávok energie, vo väčšine členských štátov hrá stále kľúčovú úlohu jadrová energia. Napriek tomu únia nie je jednotná v otázke výroby jadrovej energie, známe sú postoje hlavne rakúskych europoslancov. Aký máte na to názor?

Európa, resp. EÚ prežíva renesanciu jadrovej energetiky. Po dlhých desaťročiach sa potvrdilo, že jadrové elektrárne znamenajú nie len stabilitu výroby elektrickej energie, ale sú aj najčistejším zdrojom, ktorý neškodí životnému prostrediu, a ktorého okolie - podzemné, povrchové vody, ovzdušie a zrážky - sú sústavne monitorované. Súčasná moderná technológia zabezpečuje, s niekoľkonásobnou automatizáciou vysokú úroveň bezpečnosti, ktorú pri budovaní a prevádzky každého jadrového objektu veľmi prísne kontroluje MAAE vo Viedni. Nové, vyvinuté generácie jadrových reaktorov vyšších stupňov zabezpečujú stále väčšiu spoľahlivosť a bezpečnosť. Som presvedčený, že napriek postoju rakúskych a najmä zelených europoslancov jadrová energia nadobudla pevné a spoľahlivé miesto v zabezpečení energetickej sebestačnosti únie, resp. značne pomôže zmierniť, alebo odbúrať našu závislosť na zahraničných zdrojoch energie.

5. Kritici a ochranári v jednej osobe upozorňujú najmä na veľké množstvo intenzívneho a dlho žijúceho rádioaktívneho odpadu zo štiepneho procesu palivových článkov, a na jeho skladovanie. Hľadá sa spôsob ako tento problém vyriešiť?

Áno, najväčší problém jadrovej energetiky je ďalší osud vyhoretých palivových článkov, presnejšie uloženie, skladovanie separovaných štiepnych produktov dlhým polčasom rozpadu. Napriek tomu, že toto množstvo vo svete rapídne narastá, jeho uloženie pod zemou v opustených baniach, či vybudovaných úložiskách je momentálne vyhovujúce riešenie. Chcem len krátko podotknúť, že existuje už vypracovaná a vyskúšaná metóda premeny dlho žijúcich rádioaktívnych odpadov na krátko žijúce prvky (rádioizotopy), tzv. neutrónová transmutácia, ktorá bola vyvinutá v americkom meste Oak Ridge a zatiaľ funguje v laboratórnej forme. V praxi by sa mala objaviť ako veľká fabrika v centre ktorej je veľký urýchľovač nabitých častíc (cyklotron). Viem si predstaviť, že niekoľko takýchto objektov by dokázalo obslúžiť celú úniu.